ČASTÉ OTÁZKY

V prípade, že človek zvažuje riešiť svoj spor súdnou cestou, mal by sa zamyslieť nad tým, čo všetko súdne konanie obnáša a na základe toho si zvážiť svoje možnosti, nastavenie a v neposlednom rade hodnoty. Pri súdnom konaní treba rátať s nákladmi na advokáta, časovým trvaním súdneho procesu, formálnosťou súdnych pojednávaní, dokazovaním a hľadaním porušenia zákona a vinníka, psychickým a fyzickým vypätím z celého súdneho procesu a dopadom samotného súdneho rozhodnutia na životy strán sporu a všetkých, ktorých sa súdne rozhodnutie dotkne Mediácia je neformálne mimosúdne konanie, v ktorom tretia, neutrálna strana, ktorou je mediátor, pomáha stranám sporu dospieť k prijateľnej dohode pre obe strany, cez vzájomné vypočutie a porozumnie potrebám toho druhého. Pri ťažkých vypätých situáciach je aj kultivovaný človek ovládaný emóciami a dokáže sa správať úplne inak. Práve preto je pomoc tretej nezaujatej strany, tak potrebná. Žiaľ, pri formálnom súdnom procese prihliadanie na vnútorné prežívanie a potreby strán, nie je priestor. Mediátor sa môže stretnúť pred začiatkom mediácie s každou stranou zvlášť, aby porozumel celej problematike lepšie a na základe toho prejavil empatiu danej strane. A práve toto je najvyššou pridanou hodnotou mediácie. Strana sa cíti pochopená, vypočutá a má vytvorené bezpečné prostredie, aby mohla svoje pocity a potreby komunikovať správnym spôsobom druhej strane a tá im mohla porozumieť. A na základe porozumenia dospieť k dohode. Pretože len keď pochopíme druhého, sme otvorenejší návrhom druhej strany a schopní ústupkom z vlastných požiadaviek. V mediácii zodpovedajú za výsledok svojej dohody práve strany sporu. Nikdy o ňom nerozhoduje, ani ho neovplyvňuje mediátor. Pretože práve strany sporu vedia, čo je pre nich najlepšie. Naoak, v súdnom konaní o spore autoritatívne rozhodne na základe dôkazov súd. Dĺžka trvania mediačných stretnutí, kým dôjde k uzatvoreniu mediačnej dohody je výrazne kratšia, ako dĺžka súdneho procesu, kým sa rozhodnutie stáva právoplatným. Náklady spojené s mediačným procesom sú omnoho nižšie ako v súdnom procese, keď strana sporu okrem trovov konania platí za služby advokáta, ktorým býva vo väčšine sporov zastúpená. Čo je ale na mediácii najväčšiou hodnotou, je fakt, že strany sporu sa po ukončení mediácie cítia lepšie, pretože boli vypočuté, pochopené, pričom mohli plne vyjadriť svoje pocity a potreby. V prostredí, kde si strany zachovali vzájomný rešpekt a nedošlo tak k zhoršeniu ich vzájomného vzťahu.

Pozitívnym výsledkom mediácie je Mediačná dohoda, ktorá je plne záväzná. Ak je obsahoj dohody finančné plnenie, prípadne nehnuteľnosť, či iný majetok, je vhodné, aby bola takáto dohoda spísaná vo forme notárskej zápisnice u notára. Vtedy má silu exekučného titulu a pri jej nedodržaní je možné súd požiadať o súdny výkon rozhodnutia alebo podať návrh na vykonanie exekúcie.

Nakoľko je účasť strán sporu na mediácii dobrovoľná, možno predpokladať, že strany majú záujem spolupracovať a podieľať sa na ukončení mediácie Dohodou. Ak by nemali záujem na zmierlivom riešení, mediácie by sa pravdepodobne nezúčastnili. A práve s tým súvisí vysoká miera úspešnosti mediácie, ktorá sa priemerne pohybuje medzi 70 – 80 %. Ide však o neoficiálny zdroj z radov mediátorov, keďže oficiálne štatistiky sa nevedú.

Zákon o mediácii vyžaduje, od osoby mediátora bezúhonnosť, vysokoškolské vzdelanie a absolvovanie odbornej prípravy a úspešné  absolvovanie skúšky mediátora. Následne musí byť mediátor zaregistrovaný v registri mediátorov Ministerstva spravodlivosti SR, ktoré mu vydá Osvedčenie na vykonávanie činnosti mediátora, keďže sa jedná o podnikanie. Čo sa týka osobnostnej stránky mediátora, neexistuje konkrétna definícia, aké povahové črty musí takýto človek mať. Osobne sa však nazdávam, že slušnosť, zmysel pre spravodlivosť, čestnosť, empatia, komunikačné zručnosti a základy psychológie sú predpokladom k úspešnému výkonu povolania mediátora.

Mediátor je počas celej mediácie nezávislý a nestranný. pričom spolu so stranami sporu zachováva o celom jej priebehu mlčanlivosť a žiadna informácia z mediácie alebo v súvislosti s mediáciou nesmie byť použitá na súde. Mediátor o spore nerozhoduje, ale jeho úloha spočíva vo vytvorení vhodných podmienok pre komunikáciu a zmierlivé riešenie, ktoré zohľadňuje záujmy strán sporu. V neposlednom rade má mediátor v procese mediácie zabezpečiť, aby druhá strana počúvala a pochopila potrebám druhej strany. Mediátor taktiež vnáša do celej komunikácie kutlúru a zabezpečuje, aby sa strany správali slušne, neskákali si do rečí a navzájom sa rešpektovali.

Strany sporu majú v celom mediačnom procese najdôležitejšiu úlohu, pretože práve na nich záleží, ako sa bude vyvíjať celý priebeh mediácie a či sa mediácia skončí uzatvorením dohody. Účastníci mediácie taktiež zodpovedajú za obsah svojej mediačnej dohody. Mediátor len kontroluje, či je v súlade so zákonom a či neodporuje dobrým mravom.  Účasť strán v mediácii je dobrovoľná a strany sa musia zhodnúť na osobe mediátora. Rovnako ako mediátor, aj strany sú povinné zachovávať mlčanlivosť o všetkých skutočnostiach týkajúcich sa mediácie a informácie z mediačného procesu nemôžu strany použiť v súdnom konaní. Úlohou strán sporu je nechať sa viesť mediátorom procesom mediácie, k čomu je ich nevyhnutná dôvera v osobu mediátora.