Rozvod predstavuje jedno z najzásadnejších rozhodnutí v živote manželov. Dotýka sa nielen samotného páru, ale predovšetkým detí, ak sú jeho súčasťou. Keby to v živote nebolo také komplikované, každý pár by sa určite snažil urobiť maximum pre zachovanie vzťahu a rodiny a rozvodu by sa vyhol. Nie len preto, že rozvod je po smrti blízkej osoby najstresujúcejšou udalosťou v živote človeka, ale najmä preto, že podaním návrhu na rozvod sa len všetko začína. Vstupom do súdnej siene manželia začínajú odkrývať celé svoje rodinné spolužitie, od bežného spôsobu života, cez intímnosti, až po citlivé otázky, týkajúce sa detí. Manželia sú vo väčšine prípadov plní sklamania, hnevu a obáv z budúcnosti, pretože strácajú všetko, čo doposiaľ mali a nevedia, ako bude vyzerať ich budúcnosť. Dokonca ani to, ako často budú vidieť svoje deti. Psychológovia poukazujú na fakt, že rozvádzajúci sa manželia sú tak pohltení svojimi emóciami, že nie sú schopní vnímať pocity a emócie detí a myslieť racionálne.
A práve tu sa otvára obrovský priestor pre využitie alternatívnych spôsobov riešenia konfliktov, akými je práve mediácia, psychologická podpora či špecializované intervenčné programy, ktoré rešpektujú súkromnú sféru rodiny a chránia ju pred zdĺhavými súdnymi procesmi. Pretože čisto právne prístupy neraz zintenzívňujú napätie medzi partnermi, čím predlžujú a zhoršujú ich konflikt. A to má negatívny dopad práve na deti, bez ohľadu na to, v akom type rodiny vyrastajú. Oveľa efektívnejšie je totiž hľadať spôsob, ako sa dohodnúť, bez autoritatívneho zásahu súdu. A dá sa to! Dobrým príkladom sú vyspelé krajiny, kde napríklad vo Švédsku sa dokáže na rozchode slušne dohodnúť až 84 % dvojíc, 14 % potrebuje odbornú pomoc a len 2 % rozvodov sa rieši súdnym rozhodnutím.
Preto, ak sa idete rozvádzať, skúste pred podaním návrhu na rozvod porozmýšľať nad možnosťou návštevy mediátora a pomôcť tak sebe i partnerovi tým, že nájdete bezpečný priestor a tretiu osobu, ktorá Vám v tejto ťažkej životnej situácii pomôže s komunikáciou dôležitých vecí týkajúcich sa obdobia do rozvodu, samotného rozvodu a obdobia po ňom. Pretože tieto veci nevedia ani samotní partneri a to, že nie sú schopní sa o nich porozprávať im spôsobuje ešte väčší stres a strach z budúcnosti. Mám skúsenosť s mnohými prípadmi, kedy partneri návštevou mediátora otvorili témy, o ktorých sa neboli sami schopní rozprávať. Následne, niektorí po jednom, iní po niekoľkých stretnutiach pochopili, po vypočutí si partnera, v čom spočíva ich problém, ako ich vidí partner a ako ho môžu spolu vyriešiť. Niektorí nakoniec ani návrh na rozvod nepodali, iní sa vedeli krásne dohodnúť na fungovaní po rozvode, čo s pomocou mediátora spísali do Rodičovskej dohody. Ak totiž partneri zaujmú k rozvodu rozumný pohľad a budú sa snažiť, aby za svoje zlyhanie nedoplatili ich deti, logicky si budú želať, aby rozvod prebehol čo najhladšie, bez zbytočných prieťahov a potrebných dokazovaní, ako sú nariadené psychologické posudky, výpovede detí a pod.
Súd vždy pozerá na doručený Návrh na rozvod prijateľnejšie, ak je k nemu priložená aj Rodičovská dohoda. V nej si rozvádzajúci sa manželia (ak majú maloleté deti) dohodli, aký typ osobnej starostlivosti po rozvode budú k svojim deťom uplatňovať, prípadne ako bude upravený styk s deťmi s rodičom, v ktorého starostlivosti detí nebudú, aká bude výška výživného a kto bude dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok. Ak toto bude v Rodičovskej dohodnuté, sudca zväčša vytýči termín pojednávania na rozvod v skoršom termíne a samotné pojednávanie bude kratšie a jednoduchšie, pretože sudca si len overí spomínané body, na ktorých sa rodičia dohodli a ak sú v najlepšom záujme dieťaťa, Rodičovskú dohodu schváli. Treba tu však zdôrazniť, že sudca môže niektoré body dohody pozmeniť, aj napriek tomu, že sa na nich partneri spoločne dohodli. V praxi sa to stáva najmä pri výške výživnom, kedy si ho partneri dohodli v nižšej sume, ako je pre najlepší záujem dieťaťa podľa sudcu potrebné. Stáva sa to však ojedinele, ale treba to mať napämati. Okrem spomínaných bodov Rodičovskej dohody, ktoré sú pre súd v rozvodovom konaní povinné, si môžu partneri u mediátora dohodnúť všetko, čo je pre nich podstatné, aby vedeli. Môže to byť otázka bývania, financií, vzájomnej komunikácie, krúžkov detí a pod. A práve istota v budúcnosť rozvádzajúcich sa partnerov znižuje napätie v rodine a predchádza konfliktom, čo má pozitívny dopad na všetkých, ktorých sa rozvod týka.
Na záver by som rada dodala, že ak Vám už takáto situácia nastane a nie je možné sa rozvodu vyhnúť, je prínosné si všetko, čo sa deje Vám deje zvedomiť a mať namysli najmä deti, pretože tie za zlyhanie rodičov nemôžu. Dlhodobá prax a výskumy potvrdzujú, že najmiernejší dopad má rozvod na všetkých zúčastnených vtedy, keď ho partneri vnímajú nie ako definitívny koniec, ale ako prechod na inú formu vzťahu. Ako prechod z jednej spoločnej domácnosti domácnosti na dve rovnocenné základne pre deti. Kedy manželský zväzok síce končí, no rodičovská zodpovednosť a rodinné väzby ostávajú. Kedy partneri už nie sú manželmi, ale stále zostávajú rodičmi a teda stále predstavujú pre svoje deti rodinu.